Už som vám popísala, že i v mojej bežnej školskej praxi sa stretávam s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami... A je ich čoraz viac. Ba často sa stáva, že v bežnej triede cca 20 detí sú takéto deti aj 3-4!!! Ak si niekto myslí, že je to v takejto triede ľahké, tak ďalej už ani nečítajte a zrušte ma! Hrôzostrašná je popri tom už i „papierová robota“ k takto začleneným žiakom! Ale o tom som nechcela. Predstavte si koľká je to drina! Individuálna príprava na každú hodinu a niekedy pre každého takéhoto žiaka osobitne. A na hodine? Pot vám tečie dolu chrbtom, ale poviem vám je to nádhera, keď takéto dieťa dokážete presvedčiť, že je šikovné a dáte mu zažiť pocit úspechu. Tieto deti tento pocit nemávajú dosť často. Niekedy je však situácia ešte iná... ako minule...
Dieťa so ŠV-VP, jasné dys-poruchy, okaté až to bolí -síce bez odbornej diagnostiky. Snažíte sa pomôcť -ale občas potrebujete odborníka,aby vám poradil, čo s konkrétnym typom poruchy a podobne. Zavoláte si rodiča... Príde, chápe/aspoň sa tak javí.../ hlavou naznačuje, že i on vie že sa „to“ tak deje ale... Ako náhle spomeniete , že by bolo vhodné predsa len navštíviť poradňu, veď sú tam nato.. poradia mne i vám.... akoby ste stúpili na otlak! „Robte si tu čo chcete, ešte mu skúste nejaké to doučovanie, veď ja to aj zaplatím/!!!/, len v žiadnom prípade nepôjdem na žiadnu poradňu! Moje dieťa nie je žiaden DEBIL!!! No ešteže som sedela poviem vám. A ešteže to zlaté dieťa nebolo v dosahu hlasu jeho matky. Myslela som na svojho syna so všetkými „dys“ poruchami čo mal a ako ma urážalo keď sa vyjadrili „nevedomci“ že je „sprostý“ , keď mu robí problém naučiť sa čítať. Hľadala som presne trefné pomenovanie pre nemenovanú mamičku ... Stratila som našťastie reč! A to bolo asi aj dobré. Mala som pocit, že som sa premiestnila v čase do minulého storočia! To sa dnes ešte niekto takto stavia k problémoch svojho dieťaťa?!? Nechápem.
Keď uvedená nemenovaná pani odišla, ja som sa takmer rozplakala. Ja chcem pomôcť, do kelu, a toto bolo čo??? Premýšľala som dokonca,či nepremýšľala pani nad tým, že ja jej syna „zle učím“ a že za "to môžem ja"! No napadalo ma všeličo.
Ešte raz apelujem na širokú verejnosť, zobuďme sa, buďme hlavne ľudia. Tieto deti sú také ako iné. Sú veselé, sú milé, sú to naše deti. Nie sú „sprosté“ ...
Myslíte si, že takáto mamička pozná blog.sme.sk?