"Sprosté" deti v školách!

Mám viac ako dvadsať ročného syna. Človek si za života prejde všeličím. S niečím ráta, niečo ho predsa len vyvedie z miery... S mnohým sa za pochodu musí vyrovnať. Môj syn nebol v škole úspešný Pani učiteľka na mňa každý deň smutne pozrela, videla som bezmocnosť.Ale chyba je kde? Skúste viac pracovať! Veď nech sa mu venujem... Viac čítať... No ak je málo príprava na hodinu čítania doma 5 hodín!!! Už sme všetci nevládali... Čítala som ja, čítal manžel, čítala babka, čítal s ním dedko.../ aby nepovolili nervy na striedačku!/ a ... efekt žiaden. Až na vtedy ešte pedagogicko-psychologickej poradni mi otvorili oči. Diagnóza dyslexia, dysgrafia, dysortografia... No poviem vám nebola som vtedy múdra o nič viac ako som tam šla.Priama cesta rovno do knižnice a napožičiavala som si literatúru. Hovoríme o 15 rokoch naspäť! Zrýchlim svoj príbeh, nechcem sa sťažovať.To nie je môj cieľ! Nezabudnem však, ako povedala jedna moja postaršia suseda... "No čo, vždy boli v školách aj sprosté deti čo sa nenaučili poriadne čítať ani do deviatky." Toto som mala odvtedy v ušiach.Nedalo mi to. Toto bolo štartovné na ceste na vysokú školu.No keď už som študovala tú literatúru, nech z toho aj dačo mám pre seba. Aj ja som chcela vedieť, čo sa dá s tým robiť. Ako mu nešťastníkovi pomôcť. Poviem vám vyštudoval. Nemá síce vysokú školu, ale kto vie...Bojovala som s viacerými jeho pedagógmi a dovolávala sa svojej pravdy. Nie vždy to bolo ľahké.NIekedy to bolo horšie ako plávanie proti prúdu! Najťažšie bolo presvedčiť okolie, že moje dieťa nie je sprosté! Dnes je z neho mladý muž. V dnešnej dobe už to majú tieto deti ľahšie. Sama mám v triede takmer každý rok takého dieťa. Viem, ako veľmi s ním mamička doma cvičí, keď prišiel do školy už i s malým pokrokom v práci. Ľudia moji, sú to krásne deti. A raz budú veľmi úspešné. Nikto sa neopovážte dať im nálepku sprosté. Sú usilovnejšie ako iné. A ešte nám to ukážu! Možno niektoré skončí ako herec Tom Cruise, či ak zarúbeme vyššie ako vedec, či prezident?